Preskočiť na obsah

Podslnečník Theofrastov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podslnečník Theofrastov

Podslnečník Theofrastov; stonka, listy, kvety a plody (október)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Abutilon abutilon

Abutilon avicennae
Abutilon pubescens
Malva abutilon
Sida abutilon

Side abutila
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Podslnečník Theofrastov[1] (lat. Abutilon theophrasti)[2] je jednoročná bylina z čeľade slezovité (Malvaceae). Areálom jej prirodzeného rozšírenia je stredná Ázia a Čína. Rastie hlavne v subtropických biómoch.[2]

Pomenovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhový názov podslnečníka nesie meno gréckeho botanika a filozofa Theofrastosa z Eresu, ktorý bol Aristotelov žiak. Z jeho mála zachovaných botanických diel sú najdôležitejšie Peri phytōn historia (História rastlín) a Peri phytōn aitiōn (Vysvetlenie rastlín).[3][4]

Podslnečník Theofrastov je jednoročná rastlina vysoká 20 až 200 cm, so zamatovým povrchom listov aj stonky. Byle sú priame a rozkonárené, zamlada plstnaté, neskôr páperisté, chlpy sú jednoduché i hviezdovité. Koreň je kolovitý, hlboko zakoreňujúci s jemnejšími postrannými koreňmi. Listy srdcovitého tvaru dlhé až 15 cm s dlhou stopkou sú ukončené dlhou špičkou, pripomínajúce listy lipy veľkolistej. Okraje listov sú oddialene zubaté a obojstranne krátko chlpaté.

Kvety sa tvoria v pazuchách listov a sú usporiadané v jednoduchých vrcholíkových súkvetiach. Kvetné stopky sú husto chlpaté. Koruna je sýtožltá, lupienky sú obrátene vajcovité, v hornej časti plytko vykrojené, dlhé 7 až 15 mm. Kalich je do polovice zrastený s kališnými lístkami, ktoré sú široko kopijovité až eliptické a husto chlpaté.

Plod je rozpadavý a pozostáva z 9 až 15 plôdikov, ktoré sú čierne, chlpaté a dlhšie ako kalich, so vzpriameným zobáčikom. Semená čiernohnedej farby sú obličkovitého tvaru 3,5 mm dlhé a asi 3 mm široké, s drobnými bradavkami a sú riedko chlpaté.[1][5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podslnečník Theofrastov je pôvodný v teplých oblastiach strednej Ázie a Číny. Sekundárne bol zavlečený do Severnej a Strednej Ameriky, Európy, Afriky, Austrálie, na Nový Zéland a Azorské ostrovy. U nás je zriedkavý, pestuje sa v záhradách a parkoch a ojedinele splanieva.[1][5][6]

Hoci podslnečník Theofrastov uprednostňuje rast v teplých miernych oblastiach, darí sa mu aj v širokej škále iných podnebí, vrátane tropického a subtropického. Pre optimálny rast mu vyhovujú priemerné ročné teploty 14 až 25 °C (toleruje 10 až 30 °C) a priemerné ročné zrážky 650 až 2 000 mm (toleruje 500 až 3 000 mm). Preferuje oblasti s plným slnečným svetlom alebo čiastočným tieňom. Je prispôsobený širokému spektru pôdnych typov, od piesočnatých až po ílovito-hlinité, s pH v rozmedzí 5,5 až 6,5, (toleruje 4,9 až 8,2). Optimálna teplota na klíčenie semien podslnečníka je 24 až 30 °C. Klíčiace sadenice okamžite vytvárajú hlavný kolovitý koreň, po ktorom nasleduje vývoj bočných korienkov.[6]

Podslnečník Theofrastov rastie predovšetkým na človekom ovplyvnených stanovištiach, často ako poľná burina. Kvitne od júna do októbra.[5]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podslnečník Theofrastov bol do mnohých krajín introdukovaný a pestovaný ako vláknitá plodina a využívaný v textilnej výrobe.[6] Využíva sa aj v orientálnej medicíne. Jeho semená obsahujú do 20 % oleja.[5]

Hrozby a choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Podslnečník Theofrastov je hostiteľom viacerých škodcov, ktorí sekundárne napadajú kultúrne plodiny ako je kukurica, sója a tabak.[6] Hubové patogény zastúpené druhmi z rodu Fusarium[7] pôsobia paradoxne v jeho prospech. Napadnuté semená vytvárajú totiž bariéru pre potenciálnych rozkladačov semien prichádzajúcich z pôdy. Tým môžu predĺžiť životnosť semien podslnečníka.[6]

Invazivita

[upraviť | upraviť zdroj]

Podslnečník Theofrastov bol náhodne zavlečený prostredníctvom kontaminácie zŕn a semien úžitkových plodín. Na narušených miestach sa stal závažnou poľnohospodárskou burinou, ktorá spôsobuje značné hospodárske škody v poľnohospodárskej výrobe, najmä kukurici, sóji a bavlne. Ako rýchlo rastúci druh často prevyšuje pestované plodiny a oberá ich tak o svetlo a živiny, čo vedie k znižovaniu ich výnosov. Podslnečník je v súčasnosti vedený ako škodlivá invázna burina v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku, Mexiku, na Bermudách, v Maroku a v mnohých krajinách Európy.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.581. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  2. a b Abutilon theophrasti Medik. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Theophrastus, Greek philosopher [online]. Britannica, The Editors of Encyclopaedia, 2019-10-30, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Theophrastus [online]. Stanford Encyclopedia of Philosophy, Stanford University, Stanford, CA 94305-4115, 2020-09-24, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
  5. a b c d ABUTILON THEOPHRASTI Medik. – mračňák Theophrastův / podslnečník Theofrastov [online]. BOTANY.CZ, 2007-11-13, [cit. 2022-11-08]. Dostupné online. (česky)
  6. a b c d e f Abutilon theophrasti (velvet leaf) [online]. CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2022-09-12, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
  7. W.N. Ellis. Fusarium [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-11-08]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]